Medzi poruchy spánku patrí okrem insomnie (a XY ďalších) aj takzvaná hypersomnia. Povedomie o nej nie je tak rozšírené (napríklad insomniou trpí obrazne každý druhý senior), ale aj táto spánková porucha dokáže mať výrazne negatívny vplyv na vaše zdravie. Čo je to tá hypersomnia, aké má príčiny, čo všetko dokáže zmeniť vo vašom živote a ako sa s ňou dá bojovať? Na tieto aj ďalšie otázky si odpovieme v nasledujúcom článku.
Čo je hypersomnia?
Hypersomnia je v podstate opakom insomnie – a teda nespavosti. Hypersomniu označujeme aj ako patologickú alebo chronickú spavosť. Medzi hlavné príznaky patrí naozaj náročné vstávanie, ale najmä v podstate nikdy nekončiaca únava. Osoby trpiace hypersomniou spia bežne aj viac ako 12 hodín denne a ani takýto spánok im neprináša dostatok odpočinku či príval novej energie. Hypersomnia môže byť spojená aj s ďalšími diagnózami (alebo so psychologickými problémami), ale stretávame sa aj s prípadmi, kedy sa vyskytne samostatne a nečakane bez ďalších komplikácií.
Fyziologické mechanizmy hypersomnie. Čo sa deje v našom mozgu?
Hypersomnia nie je len „nadmerná únava“. Ide o komplexný stav, pri ktorom dochádza k narušeniu regulácie bdelosti, čo môže súvisieť s viacerými neurobiologickými procesmi. Mozog nedokáže správne udržiavať rovnováhu medzi spánkom a bdelosťou, čo vedie k neprimeranej potrebe spánku napríklad aj počas dňa.
Kľúčové fyziologické faktory vzniku hypersomnie
- Dysregulácia neurotransmiterov – najmä orexínu (hypokretínu), ktorý riadi bdelosť.
- Znížená aktivita retikulárneho aktivačného systému – oblasť mozgu zodpovedná za prebúdzanie.
- Poruchy cirkadiánneho rytmu – telo nedokáže správne rozlíšiť deň a noc.
- Znížená kvalita nočného spánku – aj keď trvá dlho, nie je dostatočne hlboký.
Ako sa prejavuje?
- Pociťujete neustálu potrebu spánku.
- Máte problémy s koncentráciou.
- Vyskytujú sa aj spomalené reakcie.
- Môžete mať pocit „mozgovej hmly“.
Nadmerná spavosť a problémy s ňou spojené
Človek trpiaci hypersomniou je v podstate neustále unavený a podráždený. Nedokáže sa sústrediť na prácu, ale ani udržiavať vzťah s rodinou a blízkymi. Môže zanedbávať starostlivosť o seba a o domácnosť vrátane hygienických návykov. Pridružiť sa môžu aj strata chuti do jedla, pomalé rozmýšľanie alebo nezmyselná reč, ale aj ťažkosti s krátkodobou a dlhodobou pamäťou. Veľmi bežné sú aj zmeny nálad či depresívne stavy. Príznaky hypersomnie sú vlastne veľmi podobné tým, ktoré má aj insomnia, len v jednom prípade človek nemôže zaspať a v druhom spí až priveľa.
Najpredávanejšie matrace z našej ponuky
Typy hypersomnie
Existuje niekoľko typov hypersomnie, ktoré však dokáže diagnostikovať len lekár. Takzvaná primárna hypersomnia je najčastejšie spôsobená poškodením mozgu. Jej výskyt však nie je taký bežný. Sekundárna hypersomnia vzniká pôsobením iných zdravotných problémov. Poznáme aj idiopatickú hypersomniu, pri ktorej počas spánku neprichádza k regenerácii vášho tela, posttraumatickú hypersomniu, ktorá vzniká po prežití rôznych traumatizujúcich nehôd, ale aj recidivujúcu hypersomniu, ktorá sa objavuje nepravidelne.
Diagnostika hypersomnie. Ako lekári zisťujú jej pravú príčinu?
Diagnostika hypersomnie je komplexná a zahŕňa viacero vyšetrení. Jej cieľom je zistiť, či ide o primárnu poruchu spánku alebo sekundárny problém.
Najčastejšie diagnostické metódy na odhalenie hypersomnie
- Polysomnografia – celonočné monitorovanie spánku.
- MSLT test (Multiple Sleep Latency Test) – meria, ako rýchlo človek zaspí počas dňa.
- Krvné testy – zisťujú hormonálne alebo metabolické odchýlky.
- Neurologické vyšetrenia – vylučujú ochorenia mozgu.
- Psychologické hodnotenie – zisťuje prípadnú prítomnosť depresie alebo úzkosti.
Prečo je diagnostika taká dôležitá?
- Dokáže odhaliť skryté ochorenia.
- Pomôže zvoliť správnu liečbu.
- Ak je včasná, môže zabrániť vzniku dlhodobých komplikácií.
Únava a spavosť
Existujú aj prípady, kedy hypersomnia nie je samostatnou diagnózou, ale v podstate len príznakom nejakého iného problému alebo choroby. Ak pravidelne ponocujete, nedodržiavate správnu životosprávu, vo väčšej miere konzumujete alkohol a vôbec sa nehýbete, môžete sa stretnúť s podobnými príznakmi, aké má hypersomnia. Rovnako sa môžu vyskytnúť aj v prípade, že dlhodobo vykonávate ťažkú prácu alebo to preháňate so športovými aktivitami. Takúto „hypersomniu“, však stačí len dospať napríklad počas jedného víkendu a následne sa zamyslieť nad zmenou životného štýlu alebo úpravou spánkových návykov vrátane výmeny matraca za kvalitnejší.
Dlhodobé dôsledky neliečenej hypersomnie
Hypersomnia nie je len nepríjemným stavom – môže mať vážne dosahy na vaše celkové zdravie, pracovný výkon, ale aj bezpečnosť.
Riziká neliečenej hypersomnie:
- znížená produktivita,
- vyššie riziko vzniku dopravných nehôd,
- problémy s pamäťou,
- oslabený imunitný systém,
- zvýšené riziko vzniku depresie,
- zhoršené medziľudské vzťahy.
Sociálne dôsledky:
- nepochopenie zo strany okolia,
- pocit izolácie,
- problémy v práci alebo škole.
Ako bojovať proti hypersomnii?
Ak máte podozrenie na pravú hypersomniu, neodkladajte návštevu lekára. Hypersomnia patrí skôr medzi psychické poruchy a dá sa liečiť dokonca aj bez medikamentov – len pomocou terapie. Dôležité však je neodkladať zbytočne konzultáciu s odborníkom a neprehlbovať tak problém. Čím dlhšie trpíte hypersomniou, tým horšie sa z nej budete dostávať. Ak netrpíte hypersomniou, ale máte pocit, že váš spánok by mohol vyzerať trochu lepšie, prečítajte si viac článkov na našom blogu, kde sa venujeme aj tomu, ako si dopriať dostatok zdravého spánku.
Prevencia hypersomnie
Nie všetkým formám hypersomnie sa dá predísť, no správny životný štýl výrazne znižuje riziko jej vzniku.
Naše odporúčania:
- dodržiavajte pravidelný čas spánku a vstávania,
- obmedzte príjem kofeínu po 15.00,
- vyhýbajte sa elektronike pred spaním,
- pustite do bytu dostatok denného svetla,
- spite v tichej, tmavej a chladnej miestnosti.